No bolo to davno. To som este chodil do skolky. Zo zaciatku som tam chodil uplne nerad, prosikal som nasich, ze ci ma nenechaju doma...ci tam musim naozaj ist. Ale vacsinou som musel. Nie ze by mi tam bolo zle. Mal som tam kopec kamaratov aj kamaratok. Jeden chlapec a jedno dievca, uz neviem ako sa volali, aha vlastne viem, ona sa volala Tamara. Tak ti sa spravali ako zalubenci. Robili si zle a tak. Bola s nimi sranda. A na co nikdy nazabudnem, tak ten chlapec ju raz tak nejako vyprovokoval, ze mu tam pred vsetkymi ukazala svoju malu muslicku. Tak kukol som sa aj ja. Tak vtedy som to az tak nevnimal, vnimal som to skor ako nejaku klucovu dierku, lebo tak mi to pripadalo.
No ale podme k pribehu. Asi si vsetci pamate, ze ked sa blizilo poobedie, tak bud si pre ratolesti dosli rodicia, alebo nasledoval poobedny spanok. A tak som sa raz rozhodol, ze ziadny spanok nebude, ze proste odidem prec zo skolky. A tak sa aj stalo. Nastal cas, kedy prisli rodicia pre deturence. Ja som povedal vychovavatelkam, ze pre mna pride tatino. A im to bolo jaksik jedno. A tak som sa s nezasnorovanymi topankami vydal sam do mesta. Samozrejme som mal dajaky plan, ze kam pojdem. Chcel som ist za tatinom do roboty. Robil asi taku stvrt hodinku peso (ale dospelackou chodzou). Presiel som asi pol kilometra, ked ma zastavila vychovavatelka, ze cu tu robim a kam idem. Ja ze, za tatinom, ze sa tu mame stretnut. Jasne ze mi teta neverila a pekne ma odviedla naspat do skolky. Hned ako sa to v skolke roznieslo, tak vsety deti sa zobudili a kukali na mna cez presklene dvere...aspon mali nejake to vzruso! Potom dosli vystraseni nasi. Nechapali a vlastne ani ja nechapem, co ma to napadlo.
Ale nastastie sa nic nestalo, lebo co by ste tu robili bez takeho super cloveka ako som JA!!! ;-)
Komentáre
Túlavých topánok
Kľúčová dierka